Slovenský autor a přispivatel portálu fotbalových trenérů trenink.com, mládežnický trenér Miroslav Nemec již těchto stránkách publikoval čtyřdílný seriál Príklady pohybových hier pre detské kategórie vo futbale
[1]
[2]
[3]
[4] a mnoho čtenářů zaujal článkem Možnosti aktivizácie záujmu detí o futbalový tréning.V dnešním článku Nácvik techniky - základný kameň hernej prípravy u detí se zaměřil na sportovní přípravu dětí a mládeže, na obsah této přípravy a na respektování základních principů.
"Športová príprava detí a mládeže vo futbale je proces, v ktorom je potrebné zabezpečiť požadovanú kvalitu jeho priebehu a realizácie. K dosahovaniu špičkových futbalových výkonov dnes nestačí len talent športovca a jeho tréningové úsilie," říká autor dnešního příspěvku.
Výrazne vplýva na jeho rast obsah tréningového procesu, ktorý pre svoje podmienky pripravuje tréner. "Technológia" tohto procesu je však veľmi zložitá a musí rešpektovať určité princípy. Jedným zo základných je vzťah nácviku a zdokonaľovania. Ja by som chcel upriamiť pozornosť práve na prvé kroky v procese učenia sa a to na nácvik, so zameraním na naučenie sa základov techniky t.j. na osvojovanie si určitého pohybového prvku respektive pohybovej štruktúry (herná zručnosť).
Skúsenosti zo školení trénerov futbalu 3.triedy, vyučovacia ale aj trénerska prax, ma stále viac presviedčajú, že práve oblasť nácviku je u množstva začínajúcich ale aj skúsenejších trénerov veľkou neznámou, respektive podceňovanou oblasťou.
V prvom rade je určitý problém z pohľadu terminologického či pojmového. Z pohľadu súčastí hernej prípravy sa stretávame s pojmami NÁCVIK, respektive HERNÝ NÁCVIK. Toto by som ako kritické nevidel. Problematickejší je výber a použitie adekvátnej metodicko-organizačnej formy(MOF). Dominantnou MOF v nácviku by malo byť prípravne cvičenie. Veľakrát som sa však stretol s názorom, že prípravne cvičenie je vlastne cvičenie, ktoré využívame len v prípravnej časti tréningovej jednotky!
Pokiaľ si pozrieme charakteristiky, ktoré sú uvádzané v učebniciach, na Slovensku KAČÁNI, L. - Futbal. Herná príprava - teória a prax (2005), v Čechách VOTÍK, J. - Tréner fotbalu "B" licence (2001), tak je jasné, že ich opodstatnenie a určenie u začiatočníkov je najmä pre prvú fázu motorického učenia sa (osvojovanie - iradiácia a generalizácia) so zameraním na technickú stránku a teda jednoznačne patrí do hlavnej časti obsahu TJ.
Iné je to u pokročilých, kde dochádza k špecifickejšiemu zameraniu nácviku najmä z pohľadu situačnosti t.j. výraznejšie sa prejavuje taktická stránka činností. Ďalším, a podľa mňa asi najdôležitejším, znakom nácviku je nízka úroveň aktivácie energetických systémov - doporučuje sa pracovať len v aerobnom pásme (SF 130 - 150). Nechcem ďalej teoretizovať a vyvolávať terminologickú polemiku, skôr chcem prezentovať svoju skúsenosť. Domnievam sa, že podstatné pri plánovaní cvičenia je vnímať na čo sa skutočne v danom cvičení zameriavam, teda čo je konkrétnym cieľom cvičenia. Na základe toho môžeme jasne stanoviť či ide o nácvik alebo zdokonaľovanie. Cieľ tréningu by nemal byť postavený len do roviny "naučiť prihrávku", ale mal by byť jasne špecifikovaný akými cvičeniami a akými postupmi. V jednotlivých cvičeniach si je potrebné taktiež stanoviť konkrétny cieľ.
Pri nácviku si je potrebné uvedomiť, že to nie je jednorázová záležitosť ale proces - tak ako učiť sa písať, čítať, počítať a podobně!
Kvalitná realizácia herných foriem (herné cvičenia, prípravné hry a najmä vlastná hra) si vyžadujú aby sme sa na ne "pripravili". Toto spĺňajú prípravne cvičenia. Ich realizácia prebieha v jednoduchých podmienkach (izolovaných od hernej situačnosti) a aj zložitosť a intenzita je veľmi nízka. Zameranie je jednoznačné - osvojovať si techniku!
{comment}


Herní situace, do které je zapojena dvojice útočících a dvojice bránících hráčů se v utkání dost často opakuje, především v situacích kdy útočící tým jde rychlým protiútokem do otevřené obrany nebo dojde ke ztrátě míče při rozehrávce a následně dojde k zakončení z prostoru pokutového území. Herní situace 2:2 jsme popisovali v cvičeních
Vitaminy hrají klíčovou roli ve výkonnosti a zdraví fotbalistů, a přesto jsou často opomíjenou součástí sportovní přípravy. Ať už jde o trénink, zápas nebo
Silné svaly dnes nejsou v moderním fotbale konkurenční výhodou, ale samozřejmostí. Rozhoduje však to, zda jejich výkon unesou šlachy a vazy. Právě pojivové tkáně bývají nejslabším článkem pohybového řetězce – zejména u mladých hráčů v období rychlého růstu nebo u dospělých fotbalistů vystavených vysokému objemu sprintů, brzdění a změn směru. Zatímco sval reaguje na trénink během dní, šlacha se adaptuje v řádu týdnů až měsíců. Výživa proto nemá podporovat jen regeneraci svalových vláken, ale především syntézu a obnovu kolagenu.
Fotbalisté po posledním hvizdu sahají po lahvi s vodou. Jenže tady dělají první chybu. Ve chvíli, kdy pocítí žízeň, jsou jejich buňky už hodinu za bodem obratu. Rehydratace po zápase není jednoduchý akt uhašení pocitu sucha v krku – je to biochemický proces obnovy vnitřního prostředí, který při špatném provedení selže, i když hráč vypije litr vody v rychlém sledu. Proč čistá voda nestačí? Co je to „dobrovolné odvodnění" a proč ji sportovní medicína považuje za tichého sabotéra výkonu? Jakou roli hrají elektrolyty, osmolalita nápoje a teplota tekutiny? A proč studie ukazují, že sklenice
Masáže představují nedílnou součást regeneračního a přípravného procesu moderního fotbalisty. V kontextu náročného tréninkového i soutěžního zatížení hrají klíčovou roli nejen v prevenci
Když hráč v 70. minutě začne „tahat nohy“, ztrácí jiskru v soubojích a po zápase ho chytají
Snídaně fotbalisty není jen naplnění žaludku před odchodem do školy. Je to první taktické rozhodnutí dne, které ovlivní výkon na tréninku, soustředění v lavici i rychlost regenerace po náročném zápase. Zatímco přes noc tělo čerpá ze zásob glykogenu, správně sestavená snídaně tyto rezervy obnovuje a připravuje organismus na to, co ho čeká. Mladý fotbalista od přípravky po dorost potřebuje jiný typ snídaně v den, kdy ho čeká běžný školní den s odpoledním tréninkem, než před ranním výkopem či v regeneračním dni.
Někdy je pro trenéra nejodpovědnější rozhodnutí naplánovaný trénink zrušit a dát hráčům volno. Přestože může vynechaný trénink na první pohled působit jako krok zpět, v praxi často platí opak. Kvalita, bezpečí a dlouhodobý rozvoj týmu mají přednost před mechanickým plněním tréninkového plánu. Schopnost rozpoznat okamžik, kdy se z tréninku stává kontraproduktivní aktivita, patří k nejdůležitějším kompetencím moderního a zkušeného kouče a zároveň boří mýtus, že „trénovat se musí za každou cenu“.