Hodnocení uživatelů: 5 / 5

Aktivní hodnoceníAktivní hodnoceníAktivní hodnoceníAktivní hodnoceníAktivní hodnocení
 

Image Jeden ze dvou v současnosti aktivních slovenských autorů-trenérů portálu trenink.com Miroslav Nemec publikoval v minulých týdnech na těchto stránkách čtyřdílný seriál Príklady pohybových hier pre detské kategórie vo futbale [1] [2] [3] [4].

Autor dnešního článku říká: "Jadrom tohto príspevku je ponúknuť do praxe niekoľko poznatkov, ktoré by mali zvýšiť záujem detí o futbal a motiváciu k tréningu. Typické pre kategórie prípravky a žiacke družstvá je, že v tejto kolektívnej hre hrajú aj začiatočníci s nízkou úrovňou herných zručností, respektive s výrazne rôznorodou úrovňou."

"V tréningu je preto dôležité zamerať sa hlavne na nácvik herných zručností - techniky. Domnievam sa, že okrem toho, je vhodné sa už v tomto období zamerať sa aj na "nácvik" organizácie činností jednotlivých členov družstva. Využívať pri tom nenáročné prípravné hry. Do tréningu doporučujem preto zaraďovať dostatok prípravných hier v ktorých sa komplexne vyvíjajú faktory herného výkonu," dodává trenér Miroslav Nemec.


Ako zdôrazňujú aj viaceré súčasné metodické odporúčania je vhodné využívať napr. aj elementy tzv. "uličného futbalu". Deti sa v týchto formách hier nachádzajú v situáciách, ktoré u nich výrazne zvyšujú motiváciu. Sú nútené sledovať vývoj hry, pričom sa musia tvorivo zapájať do jej priebehu, čím sa vlastne stávajú aj jej tvorcami.

Nielen herná podstata, ale aj zaangažovanie sa jednotlivca do určitej stálej skupiny - partie, zohráva významnú rolu v motivácii k ďalšej tréningovej činnosti. Doporučujem preto, (hlavne u kategórie mladší žiaci) podľa možnosti vytvoriť v rámci celej skupiny stále družstvá (cca od 4 do 7 hráčov).

Družstvo by malo získať čo najskôr svoju pevnú štruktúru a organizáciu, to znamená, že každý hráč má mať svoju funkciu - obranca, útočník a pod., v ktorej mu treba poskytnúť dostatok času na adaptáciu. Každé družstvo by malo mať svoj názov, svoju identitu.

Myslím si, že je vhodné aby tréner dlhodobejšie zaraďoval do tréningu tzv. "turnajové hry a súťaže" t.j. prípravné hry pre tieto družstvá, ktoré si podľa možností budú organizovať hráči sami (losovanie, rozhodovanie, zapisovanie a pod.) Považujem to za vhodné aj preto aby sa u všetkých detí v "živej hre" v súlade s duchom súťaže, podarilo vyvolať snahu a potrebu aj individuálne zlepšovať svoju hernú výkonnosť, teda zabezpečiť podstatne vyššiu motiváciu k učeniu - nácviku nových herných zručností aj mimo organizovaný tréningový proces.

Môžem potvrdiť, že v mojom prípade, prakticky všetci zverenci zmenili postupne svoj prístup k tréningu - v škole (na hodinách TV, po vyučovaní), na dvore a pod. hrali v stabilných družstvách mimo tréningové "zápasy", ktoré si sami organizovali...

Taktiež sa mi osvedčilo, že aj pri nácviku herných zručností som sa snažil zachovať pri delení na skupiny jednotlivé družstvá (rozlišovacie tričká, resp. hráči si sami kúpili dresy obľúbeného "profidružstva"). Upevňovali sa tak vzťahy medzi hráčmi, zvyšovala motivácia a často dochádzalo aj k tzv. recipročnému učeniu sa - učenie sa medzi deťmi navzájom (slabší od lepšieho, mladší od staršieho).

To je niekoľko poznatkov, ktoré mi pomohli, trochu viac "poblázniť" mojich zverencov pre hru zvanú futbal.